Na potulkách...
Tlilxochitel - zelené zlato!
Milí priatelia!
Dnešný blog otvorím trošku netradične. Začnem pozvánkou na cestovanie v čase – vrátime sa späť o niekoľko storočí. Viem, viem, je to dlhá cesta, ale nevyhnutná. Prečo?
Totižto história najobľúbenejšej chuti
na svete, začína takmer pred 900 rokmi v Mexiku.
Každý je vítaný!
Apropó, nepotrebujete vakcínu, ani rúška, ba ani žiadne cestovné doklady. Vek tu nehrá žiadnu rolu, dôležitá je chuť spoznávať.
Ak ste už náhodou, podaktorí, podnikli takúto výpravu, verím,
že si ju dnes radi, s novou posádkou, zopakujete. 😁
Takže ja už mám na nohách svoje sprievodcovské
sandále. Vy, prosím, nachvíľu zatvorte oči, 10x sa z hlboka nadýchnite - (to znamená nádych do brucha). Nezabudnite sa pri tom usmievať! 😁Usmievajte sa od srdca, nie
škrobene! Tak aby ste cítili, že sa usmieva celé vaše telo. To všetko je veľmi
dôležité pri cestovaní v čase. Dodržiavajte preto, prosím, moje pokyny. 😊
Odchádzame!!
Presúvame sa do roku 1427, do času, kedy si Aztékovia (konkrétne Nahuasovia), podrobujú
Totonakov. Aztékovia tak získávajú nielen mexické východné pobrežie, ale i rastlinku, ktorá ako
jediná svojho druhu orchideí, plodí niečo jedlé...
Moment!
Prepáčte mi, ale musím náš štart na moment oddialiť. Považujem totiž za potrebné, informovať vás, nebojte len krátko, o technickej fáze nášho cestovania.
Obdobia, do ktorých sa preniesieme, sú tak bohaté na udalosti, že by sme tu mohli stráviť celé letné prázdniny, a aj tak by som vám, ako sprievodkyňa, ukázala a povedala len zlomok. Nechcem vás zahlcovať krkolomnými názvami, rokmi, geografickými údajmi, či celou historickou chronológiou. To nie! „Renatine zápisky” sú predovšetkým o áyurvéde – liečivých bylinkách, ktoré nám pomáhajú. Dodatok v názve blogu: „a iné”, znamená, že ak si to situácia bude vyžadovať, načriem aj do iných tém. A tá situácia práve nastala. Preto cestovanie v čase, a preto história. Obmedzím sa skutočne len na tie najbazálnejšie historické info, aby sme čo najpríjemnejšie premostili k našej bylinke a zároveň spoznali pozadie pôvodu zeleného zlata. O akom zelenom zlate to hovorím? O akej bylinke bude dnešný príbeh? Už ste to zistili? Ak nie, tak prezradím, že dnešná cesta bude voňať VANILKOU. 😊
Priznám sa, že nebolo jednoduché vymyslieť ako vám, čo najjednoduchšie, priblížiť vanilkový príbeh, a zároveň ako dostať do príbehu všetkých „hlavných hrdinov”. Priatelia, či sa mi to podarilo, nechám na vaše posúdenie. Predkladám vám teda dnešný itinerár:
Naše cestovanie v čase si rozdelíme na akési (časové) línie. Lepšie povedané, počas potuliek budeme hľadať odpovede na tri otázky:
Línia prvá : KTO?
Línia druhá: KDE?
Línia tretia: AKO?
Super! Myslím, že som dodala všetko, čo som dodať chcela, a teraz už nič nebráni nášmu cestovaniu v čase.
LÍNIA PRVÁ – KTO?
OH, oh, oh, ťažka to otázka. Priberám si radšej do tímu pomocníkov. Povedzme, že budú mojimi štyrmi opornými piliermi. Sú to: Totonackí Indiáni, Aztékovia, Fernando Cortéz a Federico Hernàndez.
Takže vraciame sa späť na začiatok, a síce k Totonacom/Totonackým Indiánom (Totonacs Indians).
Totonacapan nám udáva lokalitu, kde títo pôvodní obyvatelia expandovali. Išlo o oblasť
Veracruz, Puebla a Hidalga.
Hlavné mesto mexikánskej civilizácie, takzvaných „Mexica ľudí”, Tenochtitlán, bolo založené
okolo roku 1325. V súčasnosti je historickým centrom Mexico City. Mesto bolo
vybudované vo Valley of Mexico.
Archeológia nás šokuje tým, aká vyspelá bola kultúra pôvodnych obyvateľov Mexika. Nás však, v súvislosti s témou nášho výletu, zaujíma hlavne informácia, že Totonakovia kultivovali vanilla orchideu, a to už od roku 1115.
Aztécky vládca Itzcóatl, ktorý zabral totonacké územie - Totonacapan, o tom referuje nasledovne: „keď sa našej aztéckej trojaliancii podarilo dobyť ríšu Totonakov, objavili sme úžasnú esenciu čiernych vanilkových toboliek.”
Tu si teda značíme: Totonacapan = región, kde sa vanilka pestuje.
Ako to už býva zvykom, po dobytí územia boli Totonakovia zaviazaní platiť víťazovi tribút. Už ste si asi dali dohromady, čo bolo hlavným a veľmi hodnotným platidlom. Áno! Ako menu použili vanilku, ktorú „Mexica
ľudia” volali „Tlilxochitl”- čierny kvet.
Vanilka tak obohatila aztécku kultúru, a to
nielen charakteristickou chuťou, ale aj svojimi liečebnými benefitmi. Aztékovia ako prví, začali používať oboje: vanilku i kakao. Miešali vanilku spolu s kakaom, aby tak spestrili chuť svojich tradičných nápojov alebo jedál - placiek. Nedali dopustiť na svoj nápoj „Xocoatl“. Verili, že nápoj posilňuje odolnosť voči únave. Vraj jediná šálka tohto delikátneho nápoja, umožní kráčať mužovi celý deň bez potreby jedla.
Takže Totonakovia boli prví a jediní producenti vanilky, ktorí svoje know–how odovzdali Aztékom, a až do polovice 19-teho storočia, boli hlavným producentom vanilky.
V čase, kedy už aztécke impérium malo vyrysovanú svoju podobu, na opačnej strane sveta, v Kastílskom kráľovstve, v meste Meddelíne, uzrela svetlo sveta nová duša veľkého dobyvateľa (rok 1485).
 |
Pred kariérou právnika, dal Fernando Cortèz prednosť sláve. Tú svoju sa rozhodol získať dobývaním Nového Sveta. Jeho kariéra začala v roku 1506, kedy sa zúčastnil dobytia Hispanioly (ostrov Haiti) a Kuby. Časom však jeho túžbu po sláve predstihla túžba po zlate, a tak v roku 1519 opúšťa Kubu. Prvá zastávka na Yucatane bola neuspokojivá. Posádka síce prišla k zlatu, ale jeho kvantita nenaplnila ich očakávania. Výprava sa posúva ďalej a pristáva na mieste Veracruz...
...Cortéz bol privítaný Aztékmi s veľkými poctami. Dokonca, bol považovaný za ich boha (s bielou pokožkou), ktorý bol podľa miestnej legendy, nútený opustiť zem. Legenda však hovorila aj o tom, že vyhnanec (boh) sa vráti. No a čo čert nechcel, jeho návrat časovo pasoval presne na obdobie, keď sa tam zjavil Cortéz a jeho družina. Samozrejme, že mu toto jeho „božstvo”, uľahčilo manipuláciu s dôverčivými Indiánmi.
Centrom diania - hlavným mestom - bol v tom čase Tenochtitlán. Áno, tušíte správne, Cortéz si naň brúsil zuby.
Náčelník Montezuma II., aby upokojil Cortézovu túžbu dobyť mesto Tenochtitlán, posiela ku Španielovi vyslancov s cennými darmi. Lesk zlata bol magický. Avšak rovnako magická bola aj Cortézova túžba vytvoriť si tu, na tomto mieste, vlastnú ríšu. Jeho misia bola jednoznačná - dobyť mesto a zbaviť sa náčelníka Montezumu II.!
...„Počkať!” uvažuje Cortéz, brnkajúc si ukazovákom po brade.
Tým, že získa aztécke územie pre Španielsko si bol viac ako istý. Ale to ako zistí, kde miestni ukrývajú svoj zlatý poklad, netuší. Aztékovia si až príliš strážia svoje „zlaté” tajomstvo.
Prečo teda nezabiť dve muchy jednou ranou? „Musím vyjednávať!” rozhodol sa.
Pri vstupe do mesta Tenochtitlán boli cortézovci kráľovsky uvítaní. Dary a pocty, ktorých sa im dostalo, nič z toho však nenasýtilo ich hlad po zlate.
Cortézovo „božstvo”, jeho povesť dobyvateľa, jeho krutosť a hrozba obsadenia mesta, takéto chýry sa dostali k Montezumovi...
Psychológia strachu zapracovala, a tak Cortéz lišiacky vyjednáva. Možnosť, ponuknutá aztéckemu imperátorovi, vykúpiť sa zlatom, je akceptovaná.
Žiadali zlata viac a ešte viac...
Žiaľ, ani viac zlata nezachránilo Montezumu II. od uväznenia v jeho vlastnom paláci...
Dobývaniu mesta predchádzalo veľa strastiplných udalostí. Mesto však nakoniec padlo do rúk Španielom, a tak sa, v roku 1521, zo slávnej Aztéckej ríše stáva Nové Španielsko, v prednej línii s guvernérom Cortézom.
Následne, po vymenovaní nového guvernéra, Cortéz v roku 1535, opúšťa svoju, tak ťažko vybudovanú, ríšu.
Ako celý tento príbeh súvisí s našou vanilkovou expedíciou?
Na kráľovskom dvore u Montezumu II. bol Cortézovi servírovaný lahodný miešaný nápoj. Áno, obľúbený nápoj aztéckeho imperátora - „Xocoatl” - čo by sme si mohli preložiť ako: „Trpká, horká voda”.
Chuť kakaa a vanilky španielského dobyvateľa očarili natoľko, že nápoj priniesol do Európy ako veľký poklad z Nového Sveta. Netrvalo dlho a Európania prepadli vanilkovému šialenstvu. Spracované vanilkové tobole privážali z Mexika až do polovice 18-teho storočia, ako luxusné korenie pre spoločenskú elitu...
Ďalšou zaujímavou osobnosťou na našich potulkách za vanilkou je Francisco Hernández de Toledo.
Prečo práve on?
Tento lekár španielského kráľa Filipa II., viedol totiž, v roku 1571, expedíciu do Mexika. Tentokrát však išlo čisto len o vedeckú, a nie dobyvateľskú, výpravu. Hernández študoval kultúru a liečiteľské úspechy či liečebné metódy pôvodných „Nahuas ľudí”. Hernàndez, ako prvý, predstavil precízny popis pestrofarebnej flóry Nového Sveta, obohatený početnými ilustráciami. Jeho zoznam, samozrejme, zahŕňa aj vanilku.
Od Francisca Hernàndez-a sa dozvedáme, že vanilkový extrakt v kombinácii s čokoládou, má veľké liečivé benefity: „zahrieva a posilňuje žalúdok, znižuje plynnatosť, dodáva elán a silu mysli, lieči ženské problémy, je účinný proti jedom - pri uhryznutiach jedovatými zvieratmi, a tiež, že vanilkový extrakt spôsobuje až obdivuhodné prúdenie moču.”
Zatiaľ, čo Hernàndez predkladá medicínske benefity vanilky, ako dostatočný dôvod, k jej pravidelnej konzumácii, máme tu aj iný návrh.
Lekárnika kráľovnej Alžbety I., Hugha Morgana, nadchla hlavne chuť vanilky. Uchvátila ho až natoľko, že v roku 1602 navrhol, aby bola vanilka používaná ako dochucovadlo.
Jeho návrh sa ihneď ujal a dochádza k extrémnemu nárastu popularity a používania vanilky...
Priatelia,
myslím, že je čas na malé občerstvenie. Čo vy na to? 😁👍
Prosíte si kávičku, čaj alebo...
... žeby zvíťazil aztécky - Xocoatl?
LÍNIA DRUHÁ: KDE?
Tešíte sa na naše ďalšie potulky? Paráda!
Kto budú moji pomocníci v nasledujúcej etape výletu?
Mám troch: včielky druhu Melipona, Charlesa Morrena a Edmonda Albiusa.
Pokračujeme v našich potulkách.
Vanilkovo-čokoládove „šialenstvo” prepuklo nielen v Španielsku, ale aj v Anglicku a Francúzku.
Kráľ Ľudovík XIV. sa rozhodol pestovať vanilku priamo na francúzskej pôde...
...a tak Európska expanzia okolo sveta, priniesla so sebou aj silné ašpirácie dopestovať vanilku mimo krajiny jej pôvodu...
Rastlinky boli postupne vysádzané v rôznych tropických regiónoch. A, huráá, ujali sa! Vanilkový vinič, častokrát vysádzaný na poliach s cukrovkou trstinou, rástol k radosti pestovateľov.
Ale čo to?!
Vanilková liána narástla, zakvitla ale neprinášala žiadne plody. Kvety sa objavili, rozvinuli sa na jedinký deň, odkvitli a opadli.
No a bez luskov, nie je vanilkový extrakt a bez extraktu, nie je čo predávať. 😱😱
Rastlinka potrebuje opeľovača!
K takémuto jasnému záveru došiel belgický botanik - Charles François Antoine Morren.
 |
Lesk, sláva a výslnie Île Bourbon
Francúzski kolonialisti priniesli voňavú vanilku na Réunion, Madagascar a neďaleký Maurícius v roku 1820, a ako sme si už povedali, s nádejou, že sa im v týchto tropických podmienkách podarí zabezpečiť jej produkciu a závratne zbohatnúť...
Avšak oveľa skôr ako vanilka, bola do francúzskych kolónií distribuovaná lacná pracovná sila otrokov!
Stalo sa,
...že otrokyni, menom Mèlise, sa v roku 1829, na ostrove Île Bourboun, v mestečku Sainte Suzanne, narodil syn.
Kde sa vzal ten Bourbon?
Ostrov bol pomenovaný na počesť Ludvíka XIII. Bourbonského.
Ale vráťme sa späť k otrokyni.
Mélise zomiera pri pôrode a dieťatko nikdy nepoznalo svojho otca, Pamphile-ho. Chlapec je pomenovaný ako Edmond...
Edmond Albius
Pozor!
Nachádzame sa v centre diania, priatelia!
Je ráno, píše sa rok 1841, a my sa pozeráme na dvanásťročného Edmonda ako kráča, spoločne s Bellierom, sem-tam, naprieč majstrovou záhradou.
Keď dôjdu k dvadsať rokov starému vanilkovému viniču, Bellier-Beaumont neverí vlastným očiam. Na vanilkovej liáne visia dva zväzky vanilkových luskov/tobolí.
„Ne-u-ve-ri-teľ-né!” zajasal Bellier.
„To nie je náhoda, pane!” hlási Edmond. „Tie plody, to ja,” derie sa z clapca, „vyprodukoval som ich ja, ručným opelením rastlinky.”
„To je nemožné, Edmond!”
Beaumont nemohol uveriť faktu, že tomuto dvanásťročnému chlapcovi, sa podarilo uspieť tam, kde toľkí pred ním, zlyhali.
O pár dní neskôr, keď Beaumont spozoroval, že na liáne sa tvoria ďalšie struky, požiadal Edmonda aby mu ukázal jeho ručnú techniku opeľovania.
Maličký kúsok drievka a šikovné prsty - tak jednoduché! Beaumont žasol.
Zdroj: https://i2.wp.com/scienceagri.com/wp-content/uploads/2021/07/Edmond-Albius-Inventor-of-the-Vanilla-Pollination-Method-1-1.jpg?ssl=1
Následne to starému pánovi došlo. Uvedomil si, že on sám mu tento spôsob opeľovania ukázal, a to na rastlinkách melóna.
O udalosti sa môżeme dočítať aj v dopise, určenému zmierovaciemu sudcovi v Sainte-Suzanne, Monsierovi Ganne(mu), z roku 1861, v ktorom Bellier-Beaumont píše:
„V tejto rastline [melóna] sa samčie a samičie kvety vyskytujú na rôznych rastlinách a ja som naučil malého čierneho chlapca Edmonda, ako sa spolu „sobášia” samček so samičkou...
Tento šikovný chlapec si uvedomil, že vanilkový kvet obsahuje aj mužské aj ženské prvky, a sám prišiel na to, ako ich spojiť.”
Po Edmondovom objave, dochádza na Île Bourbon - Réunione k vanilkovému boom-u. Francúzi rozviezli sadenice vanilky - „Vanilla Planifolia”, do všetkých svojich tropických kolónii, a to priamo z Mexika. Teraz už skutočne, nič nebránilo tomu, aby sa vanilkový biznis rozbehol vo veľkom. Île Bourbon a neďaleký ostrov Madagaskar sa stali najväčími producentmi, najkvalitnejšej vanilky - „Vanilla Bourbon”.
 |
| Vanilla „Bourbon” |
Ešte aj dnes, okolo 70% svetovej produkcie vanilky pochádza z ostrova Madagaskar a nesie meno „Bourbon”.
Hmm, nie je to zvláštne?!
Slávne meno „Bourbon” prežilo aj napriek tomu, že vláda bourbonskej dynastie skončila s francúzskou revolúciou.
Zaujíma vás, čo sa stalo s Edmondom?
V roku 1848, Francúzko zrušilo otroctvo vo svojich kolóniách. Edmond odchádza od Beaumonta a celkovo opúšťa plantáže. Presúva sa do Saint Denis, kde pracuje ako pomocník v kuchyni. Prijíma priezvisko „Albius”, odvodené od Alba, čo znamená - biely, žiariaci, svetlý - ako vanilkový kvet.
Bellier-Beuamont sa pre neho snažil získať rentu od štátu, za jeho veľký prínos a službu vo vanilkovom priemysle. Beaumontova žiadosť však skončila nepovšimnutá.
Jedného dňa došlo v dome, kde pracoval Edmond, k lúpeži. Aj napriek nepresvedčivým dôkazom, vina padla na Edmonda. Bol odsúdený na 5 rokov ťažkého žalára.
Po zásahu Beaumonta a ďalších vplyvných ľudí, bol zakrátko z väzenia prepustený a vracia sa späť do Belle-vue, kde sa aj oženil.
Edmond Albius zomiera vo veku 51 rokov bez toho, aby získal čo i len najmenšie finančné ocenenie, či zásluhy, za jeho monumentálny prínos, a to hlavne pre francúzsku pokladnicu...
Avšak aj napriek mnohým pokusom, privlastniť si prvenstvo techniky ručného opeľovania vanilky, pripadla výsada prvenstva, jedine a výhradne, malému chlapcovi menom;
EDMOND ALBIUS
Pauza?
Má niekto chuť na vanilkovú zmrzlinu? Prosím?
... vám však prinesiem podľa chuti. 😉
A zatiaľ, čo vy si budete pochutnávať, ja vás prenesiem do súčasnosti. V poslednej etape nášho výletu si povieme, čo o vanilke a jej liečivých účinkoch hovorí moderná a tradičná medicína. Otázka znie: „ako nám pomáha vanilka?”
LÍNIA TRETIA: AKO?
Kto je mojím posledným pomocníkom, to už určite tušíte. Jasnačka!
Vanilla planifolia alias Vanilla bourbon, osobne.
Àyurvéda:
Výťažky z rastlinky sa používajú na zmiernenie bolesti zubov. Priloženie vatovej tyčinky, namočenej do extraktu, na postihnutý zub, zmierňuje bolesť a tiež spomaľuje tvorbu zubného kazu.
Vanilkový extrakt je v áyurvéde tiež známy ako uvoľňovač stresu a upokojujúci agent. 👍 A rovnako známe je tiež, že pitie vody, ochutenej vanilkou, redukuje zápaly v tele.
Ázijská medicína:
V juhovýchodne centrovaných ázijských krajinách, požívajú vanilku pri liečbe/zmiernení bolestivej menštruácie, horúčke, pri liečbe hystérie a ako prevenciu proti zubnému kazu.
Medicína Strednej a Južnej Ameriky:
Na Yucatáne oceňujú latentné a zároveň osviežujúce a afrodiziakálne účinky vanilkového extraktu.
Vo Venezuele sa lusky z vanilky používali ako spazmolytikum (látka alebo liek uvoľňujúci kŕče) a na zníženie horúčky.
V Argentíne sa pri liečbe využívajú jej antispazmodické, afrodiziakálne a emmenagogické - (schopnosť stimulovať tok menštruacie) vlastnosti.
Európska medicína:
Vanilka sa najčastejšie používa ako dochucovadlo a ako sladko voňajúci prvok, sa pridáva do parfumov. Odporúča sa pri liečení dyspepsie a vredov, a rovnako aj tu, oceňujú jej afrodiziakálne a upokojúce účinky.
Moderná západná - bylinná medicína:
Vanilka sa pridáva do potravín a nápojov ako dochucovadlo, pre svoje upokojujúce účinky sa používa aj v rôznych produktoch starostlivosti o telo a v aromaterapeutických produktoch.
Veterinárna medicína:
Pri liečení zvietat sa aromaterapia z výťažkov vanilky použïva pre jej upokojujúce účinky.
A čo na to moderná veda?
Vďaka svojej antibakteriálnej povahe tiež posilňuje náš imunitný systém a znižuje stres v tele, vďaka čomu sa oveľa ľahšie zotavujeme po zranení alebo chorobe.
Je skvelým pomocníkom pre naše vlasy. Zvlášť, ak (tak ako ja), trpíte rozštiepenými končekmi alebo vypadávaním vlasov. Vanilka vo forme esenciálneho oleja môže vlasy posilniť a navodiť prekrvenie pokožky hlavy, čím podporuje rast vlasov.
Môže pomôcť pri úzkosti – je známe, že silná aróma vanilky má priamy vplyv na nervy. Navodzuje upokojenie a zmierňuje stres, najmä ak sa používa ako súčasť aromaterapeutickej liečby.
Dokáže redukovať akné – vďaka svojim antibakteriálnym vlastnostiam, môže vanilka pomôcť v boji proti vyrážkam a pri pravidelnom používaní redukuje jazvy a rozjasňuje pleť.
Podporuje zdravé trávenie – pitie vanilkového bylinkového čaju/nálevu, takmer okamžite, upokojuje. Pomáha pri črevných zápaloch a pri iných tráviacich problémoch, ako sú kŕče, bolesti žalúdka a hnačka.
Môže pomôcť pri chudnutí – vanilka môže podporiť naše ciele v oblasti chudnutia. Vďaka svojim prirodzeným vlastnostiam totiž potláča chuť do jedla. Extrakt z tejto rastliny môže tiež znížiť hladinu cholesterolu, čím pomôže telu a metabolizmu efektívnejšie fungovať.
Vanilkový extrakt je účinný aj pri dýchacích ťažkostiach.
Áno, vyskúšajte!
Ak vás trápi kašeľ, prechladnutie alebo infekcia dýchacích ciest, použitie vanilkového extraktu zmiešaného s trochou teplej vody môže pomôcť upokojiť dráždenie v krku a poskytnúť anestetický účinok. Antibakteriálne vlastnosti zase pomáhajú znižovať zápal.
Vďaka svojej protizápalovej povahe, dokáže liečiť zápaly pečene, kože a celého tela. Vanilín je „tá” zlúčenina, ktorá znižuje zápal a lieči rany.
Vanilkový extrakt a vanilkové struky sa používajú v potravinách, parfumoch a farmaceutických výrobkoch.
Vanilka patrí medzi tri najdrahšie koreniny na svete, spolu so šafránom a kardamónom.
Ak sa chcete o výzkumoch vanilínu dozvedieť viac, v závere zápiskov uvádzam odkazy na výskumy.
Bourbonská vanilka je priamym potomkom pôvodnej mexickej. Tahitská vanilka je novou, oveľa mladšou, odrodou, vypestovanou pred 50 - 60 rokmi na Tahiti. Dnes sa pestuje hlavne v Indonézii a Vietname.
Vanilkový extrakt a vanilková aróma.
Vanilkový extrakt (tinktúra) má tmavo hnedú farbu a tekutú konzistenciu. Tinktúra vzniká vylúhovaním vanilkovej tobole (struku) v alkohole. „Utopením” vanilkového struku v alkohole sa uvoľňuje vanilín, ktorý je hlavnou zložkou vanilky.
Pozor: Nie je extrakt ako extrakt!
Existujú totiž aj „nevanilkové“- syntetické „vanilkové” extrakty, vyrábané z lignínu. Ten je vedľajším produktom pri výrobe papiera. K výrobe syntetického extraktu sa muselo pristúpiť kvôli rastúcemu dopytu a náročnému pestovaniu vanilkových rastlín.
Áno, uvažujete správne!
Takýto vanilkový extrakt nemá žiadne zdravotné výhody pre náš organizmus.
Syntetický vanilín sa vyrába v laboratóriách v Číne, Francúzsku a v Spojených štátoch.
Vanilkový extrakt sa často zamieňa s vanilkovou arómou. Rozdiel medzi nimi je v rozpúšťadle. Ako sme už spomínali, pri vanilkovom extrakte je rozpúšťadlom alkohol, pri aróme je to olej.
U mňa doma alebo takto končia moje zápisky
...bola som fascinovaná! Nielen z jej liečivých benefitov, ale hlavne z celého životného príbehu vanilky.
Neodolala som. Áno, chcela som sa s vami o tento príbeh podeliť.
Dúfam, že ste si dnešný výlet užili, a nakuknete do „Renatiných zápiskov” aj nabudúce.
KAM za kvalitnou vanilkou?
Na Mauríciu som sa spoznala aj s Lenkou a Milošom Potočnými (myslím, že sa s nimi v „Renatiných zápiskoch” ešte stretnete). Miloš a Lenka tu tiež pracovali ako sprievodcovia. Ostrov si natoľko zamilovali, že ani po návrate na Slovensko sa ich väzby s Mauríciom nepretrhli. Ba naopak! Miloš importuje suprové maurícijské rumy a Lenka - trošku romantickejšie komodity ako sú: vanilka, čaj, káva či famózne džemíky.
Upozorňujem, že sa nejedná o žiadnu platenú reklamu!
Na nevoľnosť
4. Čaj s prídavkom vanilky proti nevoľnosti a nevoľnosti z cestovania:
Vanilka má upokojujúcu vôňu, ktorá pomáha upokojiť myseľ. Takže zelený čaj alebo klasický čaj so štipkou suchej vanilky (prášok zo surových vanilkových strukov) pomáha predchádzať zvracaniu, nevoľnosti a nevoľnosti pri cestovaní.
- No a „Tu”, už skutočne končí náš vanilkový výlet.
Ďakujem všetkým, ktorí sa zúčastnili 😘 Nezabudnite na tlačítko: „follow”, ak by ste chceli dostávať notifikácie o nových zápiskoch.
©
Zdroje:
https://www.researchgate.net/publication/239302028_Vanilla_as_a_Medicinal_Plant
https://www-easyayurveda-com.cdn.ampproject.org/v/s/www.easyayurveda.com/2017/03/17/vanilla-home-remedies/?amp_gsa=1&_js_v=a6&usqp=mq331AQKKAFQArABIIACAw%3D%3D#amp_tf=Z%C2%A0dom%C3%A9ny%20%251%24s&aoh=16361258623009&referrer=https%3A%2F%2Fwww.google.com&share=https%3A%2F%2Fwww.easyayurveda.com%2F2017%2F03%2F17%2Fvanilla-home-remedies%2F
https://www.indianmirror.com/ayurveda/indian-spices/vanilla.html
https://afrolegends.com/2013/11/14/edmond-albius-the-slave-who-launched-the-vanilla-industry/
"Edmond Albius, the Slave who launched the Vanilla Industry" African Heritage. 2013-11-15. Retrieved 2019-12-29
Science. 2015-06-16. Retrieved 2019-12-29.
Hlavným zdrojom pasáže o Edmondovi Albiusovi je: Ecott, T. 2004. Vanilla: Travels in Search of the Luscious Substance. Penguin: Michael Joseph.
Kull, T., Arditti, J. & Wong, S. (Eds.). 2009. Chapter 7: Hand-Pollination of Vanilla: How Many Discoverers? Orchid Biology: Reviews and Perspectives, X. Springer Science + Business Media B.V.
Lubinsky, P., van Dam, M. & van Dam, A. 2006. Pollination of vanilla and evolution in the Orchidaceae.Orchids, December.
Morren, C. 1837. Note sur la première fructification du Vanillier en Europe (Note on the first fruiting of vanilla in Europe). Annales de la Société Royale d’Horticulture de Paris 20: 331–334.
... a viac...
Komentáre